Pestovanie plantáží s rýchlo-rastúcimi drevinami (RRD) znamená obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy prostredníctvom vysádzania stromov. Plantáže s rýchlo-rastúcimi drevinami umožňujú poskytnúť drevo, resp. dendromasu v krátkom čase prostredníctvom rýchlo rastúcich druhov stromov.
Najdôležitejšie druhy stromov v rámci RRD v miernom pásme (stredomorie, teplé a studené mierne pásma) sú rozličné druhy topoľov (Populus ssp.). Najčastejšie sa pestujú rôzne hybridy topoľa, topoľ osikový alebo topoľ biely. Ďalšie významné druhy RRD sú vŕby (Salix spp.) alebo agát (Robinia pseudoacacia). Obhospodarovanie RRD prebieha v niekoľkých cykloch, ktoré vyplývajú z jedného základného princípu: pri prvej rotácii sa plantáž zakladá prostredníctvom odrezkov alebo výhonkov (hybridné topole, vŕby), alebo prostredníctvom sadeníc (topoľ osikový, agát). Po niekoľkých rokoch rastu, najdlhšie však 20 rokov (v závislosti od právnych predpisov konkrétnej krajiny v rámci EÚ), môže byť vyprodukovaná dendromasa z plantáží pozbieraná. Druhá rotácia sa vyznačuje obnovením výhonkov z pňa a zrýchleným rastom, pretože koreňový systém je už zavedený. Zvyčajne je maximálny počet rotácií 3 až 5, keďže výhonky postupne strácajú svoju silu. RRD pomôžu poľnohospodárskemu sektoru v Európe diverzifikovať svoje plodiny a prostredníctvom nových pracovných príležitostí dosiahnu pozitívny sociálny vplyv na vidiecke oblasti.
Plantáže s rýchlo – rastúcimi drevinami sú dodatočným zdrojom dreva popri lesoch a teda znižujú tlak na ne. Z tohto dôvodu sú RRD dobrou odpoveďou na medzeru v zásobovaní drevom a na rastúci dopyt po biomase s cieľom vytvorenia „bio – based“ spoločnosti v Európe. RRD sú obhospodarované udržateľným spôsobom, poskytujú príležitosti pre rozvoj reťazcov tvorby hodnôt s maximálnou energetickou efektívnosťou keďže rýchlo – rastúce druhy stromov nevyžadujú dlhé roky žiadne využitie strojov (napr. na výsadbu, orbu) a za normálnych okolností rastú bez hnojenia a bez ošetrovania fungicídmi alebo insekticídmi. Vysoká energetická efektívnosť umožňuje prevádzkové varianty, pri ktorých plantáže viažu viac uhlíka a tak podporujú CO2 – ciele v rámci EÚ.
Je potrebné poznamenať, že RRD sú poľnohospodárske plodiny. Nejedná sa teda o žiadne lesy. Z tohto dôvodu musia byť ekologické dopady RRD porovnávané s obnoviteľnými zdrojmi ako sú kukurica, zemiaky na výrobu škrobu alebo repka olejná. Z dôvodu spomalenia poľnohospodárskych aktivít, resp. redukcie intenzity obhospodarovania môžu RRD zlepšiť kvalitu biotopov poľnohospodárskej krajiny pre rôzne druhy zvierat. To platí napríklad pre cicavce, pôdne organizmy a hniezdiace vtáky, ktoré sú prispôsobené na lesné podmienky, pretože RRD nie sú obhospodarované ročne a vytvárajú vlastnú vnútornú klímu. RRD sú okrem toho podstatne menej hnojené a ošetrované pesticídmi. V dôsledku toho môže vznikať spodná etáž, okrajové štruktúry a medzery, ktoré núkajú priestor pre zvýšenie biodiverzity.